Trocha netradične, v pondelok, 20. októbra 2025 sa Mestské kultúrne centrum v Žiari nad Hronom stalo miestom konania 13. ročníka benefičného podujatia Na krídlach anjelov. Pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím ho pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik v spolupráci s Občianskym združením Ruky spoja ruky a aktívnou podporou Mesta Žiar nad Hronom.

Trinástka? No pre niekoho možno nešťastná, ale pre organizátora Milana Štefánika, určite šťastná. Veď sa mu podaril „husársky“ kúsok a na podujatí dnes uvidíte španielsku hudobnú skupinu Eskorzo. Ale poďme pekne po poriadku. Nič netreba predbiehať.
Od skorého rána sa to v sále hemžilo dobrovoľníkmi. Bolo veru čo robiť. Povešať banery. To je práca pre chlapov. Pripraviť stoly na kreatívne dielne. To necháme na dievčatá. Priestor pre občerstvenie. Ešte si pripravíme farebné tričká pre všetkých. No a na pódium už sa nosia hudobné nástroje, aparatúra, mikrofóny. Zvukové skúšky. A Milan Štefánik už do vysielačky hlási pre všetkých: „Môžeme púšťať!“
Spolu s príchodom prvých divákov sa sálou začala rozliehať hudba. Nie obyčajná, ale tanečná. Zumba. To medzi nás po roku zavítala Zumba s Alou. Poďte si s ňou vyskúšať latino tance. Krok vpred. Krok vzad. Trocha to tu roztlieskame. Otočka. Ukážte svaly. Dáme si aj vláčik. Rýchlejšie sa striedajú s pomalšími. Poskočíme si. Tancujú mladší, aj starší. Skúšajú kroky. To nevadí, že nie sú perfektné. Podstatné je, že sa dobre bavíme. „Mne sa s vami cvičí naozaj dobre. Ste veselí, usmievaví a šťastní svojim spôsobom. A to je to najdôležitejšie.“ Posledné latino rytmi sú sprevádzané potleskom tancujúcich. Ala si od „inak obdarených“ odnáša plnú náruč krásnych darčekov. Sú vzácne, lebo ich vyrobili sami deti.

Na pódium už prichádza moderátorka podujatia Karin Haydu. Herečka a moderátorka. Na divadelné dosky sa postavila už ako 15 ročná. Neskôr sa objavila aj vo filmoch. Dnes prišla podporiť krásne podujatie. „Je tu úžasná atmosféra. Tie deti sú vďačné. Oni žijú pre daný tento okamih a naozaj si to užívajú.“ Neostáva dlho sama. Pozvala si k sebe primátora mesta Žiar nad Hronom, Petra Antala, viceprimátora mesta, MuDr. Ladislava Kukolíka a organizátora podujatia, Milana Štefánika. Divákom venovali pár slov na privítanie a popriali všetkým krásny zážitok. Primátor mesta sa vyjadril aj priamo k podujatiu: „je to fantastické benefičné podujatie, ktoré už tu má tradíciu. Bude to popoludnie venované skutočne dobrej veci.“
Tento rok tu máme niečo exotické. Priamo zo Španielska. Temperament. Skupina ESKORZO. Tento rok oslavujú tridsiatku na hudobnej scéne. Priekopníci hnutia „mestizo“. Vo svojej tvorbe spájajú latino-americkú hudbu s prvkami afrobeatu, rock, punk, gypsy, reggae, ska, funk a jazz. Naozaj rôznorodý hudobný zážitok. Našli si čas v svojom „nabitom“ programe koncertov, aby prišli zahrať pre ľudí s postihnutím. „Pre nás to bola veľmi zaujímavá ponuka. Sme radi, že sme mali to šťastie byť na turné a tým pádom sa veľmi tešíme, že sme sem mohli prísť a zahrať.“ Od vstupu na pódium bola cítiť radosť. Aj keď slovám ich piesní diváci nerozumejú, hudba je univerzálny jazyk. Tak sa niet čo čudovať, že parket je zaplnený a nad hlavami už vidieť aj farebné transparenty a mávadlá. Priestorom lietajú veľké nafúknuté balóny. Texty piesní sú väčšinou o láske. Symbolizujú rôzne podoby lásky. Názvy nám nič hovoriť nebudú. Ale dôležitejšia je energia, ktorá išla zo speváka a hudobníkov. „Bola to pre nás úplne nová skúsenosť, keďže sme ešte nehrali na takomto koncerte. Bola to veľmi príjemná akcia a dokonca si myslím, že to bolo aj lepšie publikum aké zvykneme mávať. Veľmi nás prekvapili emócie publika.“ Me va a castigar, Camino de fuego, cumbia Canibal, Los besos. Sóla na trúbke aj na bubnoch. Tu amor, Acelera, Déjame, Suave. Veru, aj ja som si zatancovala salsu a sambu pri ich hudbe. No a nakoniec, ako zvyčajne, veľký potlesk a darčeky od inak obdarených. „Za darčeky sme veľmi vďační, pretože vieme, že deti tieto darčeky robili vlastnými rukami.“ Tlmočník Hugo ich poprosil v mene divákov o fotografovanie. A tak neváhali a zišli medzi „inak obdarených“. To je zážitok. „Prinieslo nám to veľa energie a z celej akcie máme emocionálny zážitok.“

Prestávku na výmenu nástrojov a úpravu pódia využíva Martin Ponický zo spoločnosti SPIG na stručné predstavenie toho, čo robia. Ak by ste chceli bližšie informácie, ich stánok je pri schodoch. Tam aj pomáhali so špeciálnym zariadením – schodolezom pre vozíčkárov, aby si mohli podujatie tiež pozrieť.
Na pódium na chvíľu znova prichádza i organizátor podujatia, Milan Štefánik. Má milú povinnosť odovzdať obraz z tohto ročným motívom podujatia do niektorého zo zariadení. Pre túto príležitosť ho namaľovala maliarka Pavlína Csápaiová Triščová. V budovaní si svojho sna v umeleckej sfére ju neodradil ani fakt, že je tiež „inak obdarená“. Narodila sa s deformovanými hornými končatinami a tak svoje diela maľuje nohami. A my sa tešíme na ďalšie jej nádherné obrazy. Ale komu pôjde obraz dnes? Zo Špecializovaného zariadenia Kotva Brezno si ho príde prevziať Martina Popróčiová.

Druhý hudobný hosť nás dnes prekvapil. Neprišiel so svojou skupinou, ale sám. Ondrej Kandráč. Slovenský huslista, primáš. Okrem toho sa uplatnil aj ako spevák, folklorista, moderátor. Svoj talent zdedil po rodičoch. Otec bol tiež spevák a hudobník. Mamke učaroval folklór. Ondrej má so sebou svoje verné husličky. V krásnej vyšívanej košeli začal hneď na nich nôtiť. Do ľudovej hudby vnáša moderné prvky. Veselé pesničky sa miešajú so smutnejšími. Na kostolnej veži zvoní zvon. Odpočítava nám minúty nášho benefičného podujatia. Bravúrne virtuózne umenie spolu s nezameniteľným hlasom. Krásne sa to počúva, keď spieva s Ondrejom celá sála. „Pre nás sú ľudia, ktorí majú tento zdravotný problém, sú to ľudia, ktorí veľmi veľa rozdávajú. Rozdávajú pokoru. Rozdávajú úprimnosť. Sú to čisté duše. Tými anjelmi sú vlastne oni. Lebo všetkých nás vlastne učia ako žiť tento život. Učia nás pravdovravnosti, úprimnosti a tomu, že to, čo zažívajú nie je úplne jednoduché.“ A či je tu niekto aj z Východu sa opýtame. Veru že pár dobrovoľníkov sa tu nájde. A ja taká dzivočka… no, čo by som si nezaspievala, veď som východniarka. A Ondrej sa pustil s husličkami aj medzi divákov. Krásna interakcia medzi spevákom a publikom. Načo pôjdem domov? Teraz isto nie. Veď koncert pokračuje ďalej. Dva duby. Nesmie chýbať ani Hej, sokoly! To je radosti. A potlesk neutíchajúci. „Mám radosť, že aj takouto formou vieme spájať a prepájať tieto deti, do našej spoločnosti a vytvoriť niečo neopakovateľné.“ Po prevzatí darčekov od „inak obdarených“ sa Ondrej stáva súčasťou divákov. Ide sa s nimi fotiť, podať ruku.
A čo teraz? Dajme si nejakú súťaž. No áno. Veď treba odmeniť i „inak obdarených“. za ich kreativitu, šikovnosť. Od začiatku podujatia sme videli nad hlavami transparenty a mávadlá. Najviac prekvapený bol Ondrej Kandráč. „Keď som sa tam zbadal v nadživotnej veľkosti, normálne som tam mal košeľu, kabát aj rifle, tak som si povedal, že tak to je naozaj skutočné umelecké dielo. Naozaj si dali záležať.“ Nie sú hocijaké. Originálne. A jeden dokonca aj živý. Dievčatko v kostýme anjela. Toto treba odmeniť. Porota v zložení Milan Štefánik, Karin Haydu a Maduarci majú neľahkú úlohu. Nakoniec vybrali 5 naj a z nich aj hlavného výhercu. Odnášajú si krásne ceny. Nemusíte byť smutní. Všetci, ktorí sa snažili, si zaslúžia aspoň malú odmenu.

Pódium je už pripravené a posledný hudobný hosť si vyžiadal chvíľu na skúšku. Stačí im jedna pesnička. Je tu Maduar. Bratia Matyinkovci. Už takmer štyridsať rokov bavia ľudí svojou svojskou hudobnou produkciou. „11 rokov sa máme možnosť zúčastňovať tejto veľmi príjemnej a veľmi peknej akcie. Radi to robíme, preto že je to taká iná energia. Je to iné. Je to charitatívne a baví nás to.“ Na svojom konte majú niekoľko titulov a ocenení. Vyskúšali si i veľké koncerty v Amerike, kam na istý čas odišli. Dancefloorová vlna baví ľudí aj dnes. Od prvej chvíle je vidieť, že publikum je ich. Spievajú, tancujú, tlieskajú. „To , že sa vždy radi vraciame, bola tá atmosféra skvelá. Máme tieto podujatia veľmi radi.“ Náš čas sa už dnes kráti. Ale to nevadí. Všetko je I Feel good. Jednoduché nápevy, aj keď v angličtine, ľahko zapamätateľné. Do It. One Way ticket. Požičali si pieseň aj od slovenského speváka Richarda Müllera – Po schodoch. Dnes ich tu museli zvládať viac než dosť. Zaspomíname si aj na kamarátku, Barbaru Haščákovú. Jej pieseň Anjel je už takmer ikonická. No ale späť k zábave, začína Mystic Party. Koncert sa chýli pomaly ku koncu a nám ešte chýbajú ich naj. Práve teraz zaznievajú. Hafanana. Publikum by sa malo pridať. Hore ruky a mávame. Na záver Ramaya. A potom už len potlesk a darčeky. „Čo sa týka posolstva, spravili sme jednu takú skladbu, v preklade – ukáž, aký si bláznivý. A to posolstvo je veľmi jednoduché, plňte si svoje sny. Lebo najhoršie, čo sa môže stať, je, že neskúsite.“
Text: Júlia Platková
Foto: Ján Zemiar, Marek Vaco, Igor Frimmel a Marcel Jančovič
Toľko tlačová správa. My veľmi pekne ďakujeme za pozvanie a poniže si môžete pozrieť krátky videodokument od TV TekovHont a náš vlastný fotoreport od Matyinkomedia.
VIDEODOKUMENT
Video: Andrej Budai
FOTOREPORT
Foto: Christian Matyinko – Matyinko Media
				
															








































